Dohviezdny večer

Keď mi prišla ponuka zapojiť sa do písania tejto nádhernej knihy, zachovala som sa ako vždy. Hneď som nadšene súhlasila. A potom som si týždeň bila hlavu o stôl, že na čo som to pristala. Lebo ja a Vianoce... to je dlhý príbeh.

Vianoce som totiž dlho nemala rada, lebo mi, keď som mala 13 rokov, mesiac pred Vianocami zomrela mama. A to sa nepredýchava ľahko. Síce sme v rodinnom kruhu trávili sviatky spoločne, ale bývali neveselé.

Neskôr, keď sa mi narodili deti, vzala som Vianoce na milosť, lebo som sa tešila na tú ohromnú detskú radosť a na to, ako sme naše deti dlho predlho udržiavali v presvedčení, že na Vianoce sa dejú zázraky.

A potom deti vyrástli a vlani som po prvý raz úplne odmietla stromček a vianočnú výzdobu. A veľmi som to oľutovala, lebo to bolo také nijaké a neboli sme ani kompletní, lebo syn ostal v zahraničí a celkovo. Fakt čudné to bolo.

Tohto roku chcem teda zas pekné Vianoce. A dúfam, že pekné budú. Aj keď ozdobený bude živý stromček na dvore a nie vo vnútri. Ale nejaké tie ozdoby budú aj dnu 🙂 Ale hlavne, dúfam, že budeme všetci spolu a budeme sa navzájom doberať a vytvoríme si spoločne krásny večer.

Ale späť ku knižke. Som šťastná, že ma moja literárna múza napokon nakopla a že som vďaka nej vymyslela vianočný príbeh do prekrásnej knihy Dohviezdny večer. Ďakujem za skvelú spoluautorskú spoločnosť a vám prajem, aby ste s touto knižkou zažili hviezdne chvíle.