Fliper

Môj prvý vlastný psík. Čierny trpaslíči pudel. Meno dostal po mojom obľúbenom seriálovom delfínovi Flipprovi. S mamou sme boli neskúsené chovateľky, a tak bol Fliper príšerne rozmaznaný a nevychovaný. Keď mohol, utiekol a keď sa vrátil, zvyčajne bol špinavý od nejakého smradľavého hnusobstva, v ktorom sa vyváľal. Nezabudnuteľné boli jeho budíčky. Mama len otvorila dvere do mojej izby a povedala: "Zobuď Dadu!" a on skočil od prahu dverí rovno do mojej postele a vždy ma z nej vyduril.
Zachovala som sa k nemu škaredo. Po dvoch rokoch ma prestalo baviť pravidelné venčenie a večné naháňanie po sídliskách, a tak som mame povedala, že ho už nechcem. Mama to vyriešila rázne. Našla mu iný domov, v rodinnom dome so záhradou a aj keď som si to po týždni rozmyslela, lebo mi Fliper veľmi chýbal, už nepopustila. 
Poučila som sa a odvtedy viem, že psíka si nezháňame na chvíľu, ale na dlhoročné spolužitie. 

Fliper a ja niekedy v 70. rokoch	Fliper a ja pohľadom ilustrátora  Mirečka Regitka